
ANJEL
Tam kde hlavy dubov
sa do výšky vypínajú,
tam kde hrdličky
si lásku vyznávajú,
tam na lúke zelenej,
v tráve vysokánskej, vysokej
leží malý anjel.
Ten anjel čistý ,z jasného,
z modrého neba padol,
na kameň,rovno nadol.
Ďalšieho anjela tu už niet.
Ďalšieho niet na tej zemi
len tento anjel,tento porazený
prišiel k nám,k červom biednym.
Nehodno ho zrovnávaťs anjelom bielym,
veď je celý začmudený !
Po tvári čiernej od hliny a prachu
tečie mu úbohá slza strachu.
Prišiel k nám z neba
nedali mu ani suchý chleba,
tí ľudia čo v ideáloch žijú,
neunikol poníženiu.
Porovnávali ho s umeleckými skvostmi,
dávali mu skôr čierne chvosty,
kopýtka a rohy.
Nevideli,že keby umyli tie nohy,
bielšie ako sneh by sa ukázali.
O miesto anjela sa sochy uchádzali...
Nespĺňal kritériá ich vymyslené,
rany mu nechali zapálené,
vyhnali ho do lesa
nech divých húb naje sa.
A anjelik čistý v duši
v samote sa sám dusí.
Utrápil si dušičku,
nezjedol ani myšičku...
Prišla zima mrzutá,
studenú ukazuje moc,
postava anjela ohnutá,
na kosť zmrznutá.
Anjelik zomrel v lese sám,
nedožil sa Vianoc...
By Serena