DO NEZNÁMA
Šla sama tmou
ďalej hustou hmlou,
ďalej a ďalej,
do srdca jej trochu
nádeje nalej.
Strácala sa v diaľke
kráčala ku mne,
v jednej chvíli
kroky ľahké
v druhu do země sa borí.
Ruky biele sťa napadnutý sneh,
kráčala,nevedela kde,
len do cieľa dojde nech,
niekde snáď lepšie bude.
Išla s nádejou v očiach
s bolesťou v srdci,
veď deň vždy príde po nociach
len čierny v jej mysli.
Šla s prosbou na perách
šla...predtým...teraz...hneď
pozrela hore ku hviezdam,
verila v lepší svet.
Len svetlo Mesiaca sprevádzalo ju,
sledovalo jej kroky nočné
co robí sama tu?
Nehľadí na cesty bočné
len kráča dopredu.
Veru,Život je krutý nepriateľ
a chce odvetu...
Čo urobiť s časom ktorý jej dal?
Ako zlepšiť svet?
By Serena
Wau,vááážne dobrá básnička!