2. kapitola-Vitae animum nobis est./krv je tvoja duša/
Zobudila sa vo vyrezávanej ebenovej posteli s nebesami. Zažmúrila oči...snažila sa zaostriť. Kde to preboha je?!Tmavočervené závesy, žiarivobiele steny, čierny nábytok...Vydýchla. Niekto, očividne sedel v kresle v rohu miestnosti, sa posadil a otočil. ,,Serena Darková, posledná z dynastie Darkovcov." pretiahol uštipačne. Keď videl jej výraz ustarostene sa opýtal:,,Je ti lepšie?"
,,Neprosila som ťa o pomoc, Black."naštvane odpovedala.Vzápätí pokojnejšie dodala:,,Už mi je lepšie..." Chcela vstať, ale zastavil ju. ,,Ešte si polež, a na, vypi to."podal jej čašu s červenou tekutinou. Zhnusene pozrela na pohár, on jej ho však vlial do hrdla, tak sa zmohla len na lačné hltanie. Nijaký upír neodolá krvi. Udýchaná sa odlepila od čaše a zapichla do neho pohľad:,, Odkiaľ bola?"
,,Myslím že bola Talianka, ale nepýtal som sa."pobavene odpovedal. Znechutene sa zatvárila, ale cítila ako jej znovu prúdi v žilách krv. Cítila ...energiu.
Damian sa len uchechtol nad jej výrazom a povedal:,,Vyspi sa." Chcela mu niečo odvrknúť, ale už bol preč. Neznášala, keď jej niekto rozkazoval. Tak si znovu ľahla a pozerala do stropu. Nie. Nebude ho počúvať. Nieje diťa. Naštvane vstala a zistila, že má na sebe len spodné prádlo. A do prdele. 'Nie, nebudem hrešiť.' hovorila si v duchu. 'Len kľud, niekde tu musia byť.' Od poodchýlených dverí sa ozval smiech. ,,Niesú tu, Seri. Máš smolu.Alebo chceš ísť von takto?"prehliadol si ju.
,,Nevolaj ma Seri!"naštvane vyprskla a odpochodovala do postele.Damian nahodil výťazoslávný úsmev a odišiel z miestnosti.Serena tam ostala porazene ležať.
V škole ju vždy vyvádzal z miery a ničil jej ľadovú masku a chlad. On jediný ju dokázal nasr...naštvať. Neznášala ho. Hrozne. A ešte teraz keď (musela uznať) že ju zachránil, bolo to jako v zlom filme. Jej ego utrpelo silný úder. Toto mu nedaruje! Naštvane buchla päsťou do obliečky. Ešte uvidí!
By Serena