A/N:Veľmi, naozaj veľmi sa ospravedlňujem ,že som tak dlho nepridala dalšiu kapitolu...ale, keď sa nechce piísať, tak sa nechce...
5. kapitola-In vino veritas./vo víne je pravda/
Zatvoril dvere od Sereninej izby a skľúčene sa vybral hradom.V noci, keď na hrad nedopadali slnečné lúče, tu bolo dosť chladno. Vlastne ani cez deň sa teplo nedostalo cez hrubý kameň.,,Musí jej byť zima.Asi jej už donesiem šaty." pomyslel si a pridal do kroku. Nemá dovod byť melancholický, nieje tu predsa sám. Snažil sa sám seba presvedčiť. Teraz pojde na lov a zajtra večer sa s ňou porozpráva. Dorazil k dverám svojej izby a vzal zo stoličky vyprané šaty. Otočil sa, keď vtom začul zvuk rozbíjajúceho sa skla. Pridal do kroku. Len aby sa jej niečo nestalo... Dostal strach. Otvoril dvere a zostal zarazene stáť. Črepy z okna boli rozhádzané po celom koberci a Serena nikde. Ušla oknom. Von. Je sám. Zas. Položil šsty na posteľ a vybral sa do pivnice. Keď hľadal archívne víno, ťažko zadržoval slzy. S pohárom sa neobťažoval. Otvoril fľašu sladkého červeného a sadol si na zem. Poriadne si uhol a oprel sa o stenu. Rozhodol sa pretrhnúť hrádzu emöciám a utápať sa v smútku.
Okolo šiestej nad ránom, keď už bol na mol, sa rozhodol, nie veľmi šťastne, vybrať sa do svojej izby. Nejako tú cestu nezvládol, nit divu, s toľkými promilami v krvi. Svet sa tooooooočil a Damianlen ťažko udržoval zovnováhu pri stene. Smola. Na chodbe prd izbou zaspal.
Okolo šiestej nad ránom, keď už bol na mol, sa rozhodol, nie veľmi šťastne, vybrať sa do svojej izby. Nejako tú cestu nezvládol, nit divu, s toľkými promilami v krvi. Svet sa tooooooočil a Damianlen ťažko udržoval zovnováhu pri stene. Smola. Na chodbe prd izbou zaspal.
By Serena
Waaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaau!!!!